"Je to dobrý pocit, byť slobodný..." Len v doznievajúcich sekundách, so šepotom týchto slov končiacej, inak inštrumentálnej skladby, narazil George Michael na problém, ktorý ho zastavil pred/po vydaním nového albumu pred šiestimi rokmi. Prehral svoj súdny spor so Sony, avšak predsa zabodoval. Bolo mu dovolené uzavrieť novú zmluvu s inou spoločnoctou. Ale najväčším prekvapením na Older je - napriek jeho dospelo znejúcemu titulu - ako málo (George) postúpil vpred. Čímkoľvek Michael v tejto dekáde bol, nezrevolucionalizovalo to jeho hudbu. Je to akoby nedokázal začať odznova bez toho, aby nám nepripomenul, kým bol predtým. Vezmite si druhú pieseň, jeho obvyklý singel Fastlove. Dokonale rafinovaný zdatný kúsok hitparádového pop-funku, je to presne taká skladba, akú by ste u neho predpokladali do budúcnosti v časoch začiatkov s Wham!. (George) je "mladý chlapík, púšťajúci sa do vecí" (Young Gun going for it), s hotovosťou (cash) na záťah po vínových baroch londýnskych predmestí: "Moji priatelia majú svoje ženy a všetci majú deti, ja sa chcem len zabávať. Prečo by sme si nemohli urobiť pohodlie v mojom BMW?" V spojení s disko-odporúčaním zo sedemdesiatych rokov je to perfektná hymna pre starnúcich parketových levov z predmestia. Hrajte to hlasno a dívajte sa ako vám zbelejú ponožky.
Inde sme zasa v mäkkej stupnici. Sú tu neskoré nočné saxofóny, zasnené melódie typu valčíka na rozlúčku a odtiene hlbokého prehlbokého smútku. V čase, ktorý uplynul od Michaelovho posledného albumu (Listen Without Prejudice Vol. 1), tu rapovali gangsterskí raperi, Kurt Cobain ako prišiel, tak i odišiel a britpop by vôbec nemal existovať. Older je oveľa viac pravý album z konca osemdesiatych rokov: úzkostlivo remeselný, trhovo/predajne rafinovaný soul. Pri jeho starých štandardoch, mnohé z jeho skladieb majú úprimne obmedzený karaoke-potenciál. Ale to sa dalo čakať. Napokon, on je muž, ktorý strávil tri roky a niekoľko miliónov libier bojujúc za právo byť nekomerčný, keď sa, dokelu, na to/tak cíti. A predsa sa vyplatí opakované počúvanie. Older je dosť subtílny kus práce. Spinning The Wheel, The Strangest Thing a To Be Forgiven sú piesne, ktoré posúvajú vpred snahu Georga Michaela k dobrodružnému duchu - sú to, svojim spôsobom, veľmi konzervatívne snahy - ale sú to bohato uspokojujúce skladby vo svojom vlastnom kráľovstve. Možno Michael skutočne oveľa lepšie chápe vlastné publikum ako tie nahrávacie spoločnosti marketingového typu, s ktorými sa pobil pred najvyšším súdom. Older postráda tú vlasatú citlivosť jeho sólového prelomu Faith, ale on vie, že nemôže navždy hrať toho boha lásky so strniskom. Fastlove môže byť prefíkaná šanca na singel, ale nie je to v žiadnom zmysle typická skladba pre OLDER.
Nakoniec, Older nie je tak zaujímavý ako jeho predchodca Listen Without Prejudice Volume One, ktorý bol bolestiplne sebauvedomujúcou nahrávkou, ale rovnako aj bolestiplne poctivý. Skutočne, stalo sa príliš všeobecne bežným posmievať sa George Michaelovi pre jeho priehladný spôsob, ktorým prosí, aby bol braný vážne. V priebehu preťahujúceho sa dlhoočakávaného nahrávania nasledovného albumu počas zimných mesiacov koncom 1995 a začiatkom tohto roku, otázka, ktorá sa vznášala nad Michaelovou hudbou znela, či si nepopletie hodnovernosť/dôverihodnosť/serióznosť (credibility) so slávnostnosťou/vážnosťou (solemnity). Dôvod, prečo máme hviezdy popu je ten, aby nás zabávali - dokonca aj tie seriózne "dospelé" pop-hviezdy. Ich hudba môže byť ich krvou života, ale pre nás ostatných je to len pena na kapučíne.
Older, pri svojom vydaní, je pekne šťastný, že vôbec je. Je tu dokonca pieseň Star People, útočiaca na domýšľavosť celebrít/slávnych, ktorí si myslia, že ich osobná bolesť im dáva právo na našu pozornosť: "Hovor o svojom učiteľovi, o tyranizujúcom chlapcovi, ktorý ťa bil, povedz o ľuďoch, ktorí zaplatili za to nové športové auto." A potom: "Ja sa ku vám nepočítam," vyhlasuje dosť nepresvedčivo, "Nemôžem si pomôcť, ale dúfam, že je medzi vami a mnou rozdiel."
Je to o inom, ale jedna (...) otázka tu príde na myseľ, konkrétne pri comebackovom singli Jesus To A Child. Spevák je notoricky cudný, co sa týka jeho súkromného života, a predsa tu otvorene prezentuje rekviem na zomrelého priateľa. Ako aj s inými skladbami na Older, táto pieseň je tak podradená, že pri oboch obmedzíte svoj názor na zvádzajúca alebo bez chuti. Ale jej text je rozhodne veľmi silný a budete oveľa viac prekvapený, keď zistíte, že to nebol pravdivý príbeh. Hovorí o skutočnom Michaelovom priatelovi Ansemo Feleppovi, mladom brazílskom mužovi, ktorý zomrel v 1993, a má v sebe určitú jemnú úprimnosť ("láska, ktorú by sme dávali, dám ju aj za dvoch..."), ktorá ju povyšuje nad plačlivú sentimentalitu a šteklivú zmyselnosť.
A zdá sa, že Michael sa k tejto téme vracia ku koncu Older. Tá pieseň sa volá You Have Been Loved (Bol si milovaný) a je to tá najsmutnejšia a lásky najplnšia vec, akú kedy napísal. Opäť sa zamestnáva bolestivou stratou. Hoci melancholická, plná pieseň šepoce príbeh o sebe samom a matke, ktorí sa stretli pri niekoho smrti - smrti jeho priateľa a jej syna. Celá myslienka (...) je delikátne podporená: žiaľuplná komplexnosť tohto scenára je načrtnutá zručnou citlivosťou. V mnohých bodoch porovnáva vlastné pocity zo straty s vlastnou predstavou, čo asi prežíva táto matka - "Nemám dcér a nemám synov, myslím, že som jediný, kto žije môj život..." Táto pieseň sa pokúša vykresliť, ako silná dokáže byť spomienka/myšlienka (na) milovaného/na existenciu milovaného. "Buď opatrný, láska moja, povedal. Nemysli si, že Boh je mrtvi. Bol si milovaný..." Ak sa vás táto pieseň ani trocha nedotkne, tak máte srdce z polystyrénu.
Zopár z ostatných skladieb môže dúfať v priamu citovú náväznosť tohoto typu. Bez jasného predmetu o čom píše - dokonca aj pri predmete svojej vlastnej kariéry, ktorá inšpirovala zopár úžasných piesní na Listen Without Prejudice Volume One - George Michael môže znieť dosť bezcieľne. Je tu skladba zvaná Move On, so zvukou večerného klubového publika, ktoré šuchoce, rozpráva sa, je, zdvorilo aplauduje. Michael použil jemný džezový swing, ktorý je dostatočne príjemný, ale ten prostopašne uvoľnený refrén ("Pohni sa, držme spolu, buď tým, čím chceš byť") je tak obyčajný, že odvráti vašu pozornosť od večere v nočnom klube a pokúšate sa zachytiť miesto toho ich konverzáciu.
Na muža, ktorý bojoval tak dlho a tak tvrdo za vlastnú umeleckú slobodu, je George Michael pozoruhodne opatrný, ako ju použiť. Na tomto albume nenájdete žiadne otvorene komerčné skladby, azda okrem Fastlove, ale nie je tu ani nič divoko experimentálne. (George) je zreteľne dychtivý na písanie piesní s veľkým osobným významom pre neho samého, ale jeho tón nie je nikdy sebazaujatý. Skutočne, aký je, vzdy patril do showbiznisu, nie do rock n´rollu - a on sa nesnaží rozlíšiť ľudí, ktorí ho dostali tam, kde je. Ak skutočne túži byť akceptovaný u rockového publika, tu to nijak nenaznačuje. Toto je George Michael vo svojom vlastnom teritóriu, s albumom, ktorý vyhovie jeho starej fanúšikovskej základni bez obety na integrite, ktorá je pre neho tak vzácna.
Tí, ktorí si myslia, že je ľahkovážny, nosiaci oblečenie, ktoré stojí priveľa, tu nenájdu nič, čo pravdepodobne zmení ich názor. (George) rezolútne zostáva v anglo-soulovej móde, a niektorí ľudia jednoducho nechcú o tom počuť nič dobré. Ale ak uznávate vzácny talent na zmiešanie pravdy a krásy v hlavnom smere pop-hudby, tak George Michael je presne váš muž. Rád pripomína, že sa stal starším, vyrástol, ale ako 32-ročný by mal mať za sebou oveľa viac rokov. Dosť času na to, zabočiť za iný roh, možno. Ale ešte nie.
Hodnotenie: 4 z 5 možných bodov

Šesť rokov neposkytol George Michael žiadne interview. Teraz prerušil svoje mlčanie. Exkluzívne pre časopis Big Issue/AMICA.
Hovorili sme s touto svetovou hviezdou o sexe, Sony a úderoch osudu.
Môj sex sa stále lepší - Sex, drogy a Sony

Sedátko toalety Georga Michaela je zlomené. Jednoducho hladký rez. Veľký majster jemného popu v takej situácii - ako sa to stalo? "Nepoviem", vraví, kým vo svojej kuchyni žongluje so sáčkami čaju, "je mi to príliš trápne." Šesť rokov nepustil tento, voci médiám uzavratý spevák ziadneho novinára cez svoj prah. Prehodnocoval svoju budúcnost, robil hudbu, okúzľujúci "Older" a hral sa na nedosažiteľného. To, že sa zrazu bez akéhokoľvek zrejmého dôvodu rozhodol poskytnúť interview, je niečo šokujúce. A zrazu je ním človek uvítaný ako starým priateľom. Dokonca sa zahral na šoféra, vo svojom úplne novom aute, Jaguári XK8. A potom hneď ďalšie prekvapenie: V dome Georga Michaela sa od mojej poslednej návštevi nič nezmenilo. Jeho domicil v Severnom Londýne má ešte stále šarm odletovej haly letiska, s tým istým vyblednutým kobercom, rovnako neporiadnym štósom CD-platní a rovnako znudeným labradorom menom Hippy. "Mnohí ľudia by boli poriadne šokovaní, keby to tu videli", vraví s úsmevom, pozerajúc po dome, stavanom bez priečnych stien rozdeľujúcich izby, "pravdupovediac, na hviezdu popu je to otrasná búda."
Ako málo sa zmenil dom, o to viac sa zmenil jeho majiteľ. V roku 1990 povedal: "Budem mlčať dovtedy, kým nebudem mať čo povedať." Teraz, v tridsiatichtroch "kristových" rokoch chce rozprávať.
"Stali sa prelomové veci", vraví, kým vyberá škatuľku s mliekom z chladničky, ktorej celkový obsah pozostáva z misky rybých ikier, pol fľaše vína a poltuctu plechoviek koly. "(Čím sa) Môj verejný imidž sa stáva stále umelejším, (tým) ale v skutočnosti sa sám stávam stále...", hľadá vhodný výraz," sa stávam stále viac ľudskejším."
George postaví na stôl dve šálky čaju, prvé dve z tých nespočetných počas nášho trojhodinového rozhovoru. A zapáli si cigaretu. "To je napríklad nové: Teraz fajčím. Skutočne tá najposranejšia, čo jeden spevák môže urobiť." Jeho fajčiarsky zvyk, vraví, sa rozvinul z iného relatívne nedávneho hobby: fajčenia trávi. "Začal som fajčit trávu, pretože to bolo tiež to, alebo nejaký druh liekov, ktoré som nechcel brať," vraví. "Potom, keď som si nemohol zapáliť joint, zapálil som si cigaretu a bolo to. Trvalo mi to asi tri roky, kým som sa stal skutočným fajčiarom a už rok a pol... Už jeden rok sa toho pokúšam zbavit, ale absolútne bezúspešne." (Svojej láske k tabaku vďačí tiež za iné nové hobby: "Trávu".
(Fajčenie marihuany vyzerá ako neštastné hladanie, pre zaprisahaného muža posadnutého kontrolou.) "Fajčit hašiš", vravím, "a to taký kontrolou posadnutý fetišista ako George?" - "Ja viem", zamrmle, potriasajúc svojou dôkladne nakrátko ostrihanou hlavou, "môžem ti povedať, že minulý rok som v tomto čase bol absolútny ´pothead´ (ten, kto stále veľa fajčí marihuanu), ja viem, je to pochabosť, ale smutná pravda je, že mi ´dope´ skutočne pomohol pri produkcii/textoch ´Older´. Ten tlak bol obrovský, po dlhom čase čakania musel byť ten album jednoducho dobrý. Chcel som povedať čosi veľmi mimoriadne, nevedel som však ako. A tak som si dal zopár šľukov, postavil sa k mikrofónu a už sa to zo mňa len tak lialo. Je to zlé, pretože nechcem fajčiť, ale nedokážem si predstaviť vzdať sa trávy ako skladateľ."
Tlak, napísať album, ktorý dobyje svet, bol spojený so spevákovým ostrosledovaným súdnym sporom proti jeho bývalej gramospoločnosti Sony. Jednoducho povedané, Michael vraví, "pokúšal som sa dostať do situácii, kedy by som pracoval s ľuďmi, ktorí majú voči mne určitý rešpekt." Ale viac, ako všetky jointy pomohol Georgovi Michaelovi rozchod s jeho gramofirmou Sony: "Chceli mi predpisovať, kedy a ako mám produkovať moje platne." Prehral proces, ktorý mu po dva roky zabránil vydať nový materiál, prišiel o niekoľko miliónov mariek, ale vyhral svoju slobodu/opustil spoločnosť. Hoci jeho nové zmluva s Virgin Británii a DreamWorks v Štátoch mu teraz dávajú slobodu, po ktorej túžil, v jeho hlase znie stále smútok, keď hovorí o svoje starej spoločnosti. ("Moji noví partneri, Dreamworks a Virgin, mi prenechali všetky rozhodnutia.")
"V podstate ma osrali," mračí sa. "Bol som k nim úprimný a povedal som im - Mám 24 a neviem, čo mi prinesie budúcnosť, ale viem, že ak teraz niečo rýchlo neurobím, tak nikto nebude mať čo predávať. Teraz, ak príde ku mne niekto 24-ročný, kto predal 15 miliónov albumov a povie mi niečo také, vyhoviem mu. Ale vtedy to bolo - A si normálny? Strč sa do riti (piss off), my máme množstvo iných ľudí, s ktorými môžme pracovať. To bolo neuveriteľne neúctivé. Ja som nepracoval pre nich, ale my sme pracovali spolu a predali sme posrane veľa platní. Fakt, že toto bolo zrazu irelevantné, bol extrémne iritujúci."
Počas dlhotrvajúceho procesu sa mu dostalo prominentnej podpory, klebetí Michael: Prince, ktorý mal podobné problémy so svojou firmou mu (raz zavolal a ponúkol mu radu a podporu) pravidelne volal a pýtal sa, či môže nejak pomôcť. "Ale ja som mu nikdy nezavolal späť", smeje sa Michael šibalsky. "My sme nikdy neboli na rovnakej lodi. Všetko, čo som mu (chcel skutočne povedať) povedal bolo: `Utri si konečne z líca to pojebané slovo (´slave´ t.j. otrok). Ty mi nemôzeš pomôcť/Ty mi nerobíš žiadnu láskavosť.´ Pri našom jedinom 45-minutovom rozhovore rozprával len o Bohu. Nuž, asi som ho zastihol v zlý deň."
(Ako sa súdny spor pomaly vliekol, dosiahnuc bod, kde sa aj jeho najvernejší podporcovia stali meravými/necitlivými voci nekonecnému právnickému puntičkárstvu, osobný život Georga Michaela zasiahli kruté časy.) Zlé dni, tie prišli aj pre Georga Michaela. Zrovna, keď sa proces v roku 1993 blížil do rozhodujúcej fázy, dosiahol Michaelov súkromný život absolútne najnižší bod. Jeho priateľ Anselmo Feleppa zomrel vo veku 32 rokov na krvácanie do mozgu. "On bol niekto, koho som skutočne miloval zomrel. Spaľujúci pocit straty, stupňujúca sa bolesť a druh oslobodenia, ktorý nasledovalo", vraví o tomto Brazilčanovi. "Nechcem ísť do detailov," ospravedlňuje sa. "To by som nebol ja, robiť niečo také. Môžem len povedať, bol to hrozný šok. A ten smútok je ešte stále živý, tak bolestne ako v prvý deň. Povedal by som, že to bola tá najpoučnejšia skúsenosť, akú som kedy mal." Zapáli si ďaľšiu cigaretu a hľadí do neznáma. Jeho hlas zrazu zjemnie:
"Tvoja perspektíva sa zmení, keď stratíš niekoho, koho skutočne miluješ. Od Anselmovej smrti vidím svet inými očami. Zrazu rozumieš, aký krátky a bolestný môže byť život. Ak si raz videl tie najhoršie veci, potom dokázeš vidieť aj tie najlepšie. V tom momente bola tá skúsenosť veľmi bolestná, ale veľmi pozitívna vo svojom dôsledku" - Bolo to neočakávané? - "Áno, on mal krvácanie do mozgu," vraví potichu. "Ale človek sa predovšetkým pýta: Čo je dôležitejšie: dlhý a zdravý život alebo zábava tu a hneď? Vždy som si obsesívne robil starosti o budúcnosť. Ale možno je to hlúposť. Možno neexistuje žiadna budúcnosť."
Bezmyšlienkovite si rukou prejde po krátkych vlasoch. Bol vtedy blízko zrúteniu sa? "Nie, vtedy nie. Išiel som k istému poradcovi-odborníkovi na podobné situácie, ten mi veľmi pomohol. Ale ja nemám sklony k depresiám, mám na mysli, bol som depresívny v depresívnych situáciach, jednoducho v nariekaní nie som dosť dobrý. Keď sa zle cítim, tak sa nejak odreagujem."
Vtedy však nefungovalo ani to. Ked Michael išiel na turné so svojim albumom "Faith", predsa sa takmer zrútil: "Myslel som si, teraz je všetkému koniec, teraz to už viac nevydrzíš," spomína si s malým zachvením. "Je ťažko tomu uveriť, ale jeden celý rok som nosil len slnečné okuliare. Každý kontakt pohľadom s niekym cudzím mi bol mukou. Moje nervi, dokonca som s nimi chodil až do postele!" Smejeme sa takmer uľahčene. Čaj v našich šálkach je studený. Michael ide k sporáku, postaví variť vodu a zmení tému.
Small talk. Rozprávame sa o Oasis, ktorých Michael obdivuje, o kokaíne, ktorý nenávidí a potom - čomu sa pri Michaelovi nedá zabrániť - o sexe. Aký je jeho milostný život? "Fantastický, absolútne fantastický. Fuguje to tak výborne, až takmer čakám, kedy sa niečo zlé stane. To by som neveril, ale s rokmi je sex dokonca ešte lepší. Nie v technickom zmysle, ale až teraz začínam skutočne rozumieť, čo sex naozaj je, kto sú tí správni ľudia pre to a aké skúsenosti mi robia dobre." A áno, on je "muž s kondómom". - "Vždy ich používam," pripúšťa. "Ale ak mám s niekym pomer, uistím sa otestovaním. Skutočne si nemyslím, že kondómy stačia. Nie sú dostatočné, kazia/trhajú sa."
Rozprávať sa s Georgom Michaelom o sexe je iritujúca záležitosť. Človek si pripadá ako na bisexuálnom mínovom poli, lebo nikdy nie je jasné, či rozpráva o ženách alebo o mužoch. "Aj keby všetky teplé pophviezdy vyšli s priznaním, pre homosexuálnu scénu by v tom nebol žiaden rozdiel. Jednoducho nemám náladu, vydávať sexuálne priznania a už vôbec nie na verejnosti. Od toho obrazu, ktorý má o mne vytvorené publikum som na míle vzdialený, nemusím sa nikomu zodpovedať".
Ale potom predsa príde s jedným priznaním, s takým, ktoré si očividne dobre premyslel. Nevysvetľuje síce jeho sexualitu, ale vysvetľuje mnohé o fascinácii superhviezd. "My všetci špekulujeme o sexualite iných ľudí. To je ľudské. Všetci sa pýtame, ku komu vlastne patrím. A táto definícia beží cez sex. To je všetko, o čo v tejto hre byť-či-nebyť-teplým ide." Jeho prsty nakreslia vo vzduchu znak úvodzoviek. "Niekto ako ja, ktorý sa nedá zaškatuľkovať, komu nad hlavou visí ten veľký neónovo sfarbený otáznik, ten vyrába špekulácie. A to vytvára tú fascináciu. Ak sa ľudia vpasujú do jednej alebo druhej sexuálnej kategórie, sú pre médiá viac-menej nudní. Hovoril som s oboma mužmi, ktorí ma chceli mat gayom i heterosexuálnymi ženami, ktoré ma chceli mať hetero i s množstvom ľudí, ktorí si sami nie sú istí vlastnou sexualitou. Väčšina veľkých pophviezd má túto dvojzmyselnosť, to je to, čo ľudí pritahuje."
Je teda jeho sexuálna viaczmyselnosť len frčka na oko médii, ktorú šikovne predáva? Podľa motta: Sex sells, bisex sells better (Sex predáva, bisex predáva ešte lepšie)? "Nie, hlúposť," zvraští čelo, "ja som bol taký vždy. Všetko na mne je také. Od môjho výzoru, až po môj hlas. Ja jednoducho nie som Bruce Springsteen. V každom prípade," vraví vyrovnane,"moja sexualita nie je nikoho iného posraná záležitosť." Varič na vodu začne ako na povel pískať. Akustické vyzvanie. "Takže si šťastný bez akýchkoľvek želaní", pýtam sa. "Absolútne.", usmieva sa vzdorovito. Ale tón jeho hlasu sa zrazu zmenil. Stal sa trvdým a odmietavým. Akoby už oľutoval, že toľko povedal: "A mimochodom: Čo s kým robím, nemá nikoho ani za hovno čo zaujímať. Hoci aj moja sexualita nebola mne samému vždy úplne jasná, nikdy to nebola otázka morálky. Nikdy som o svojej sexualite nerozmýšľal, či je správna alebo nesprávna. Čudoval som sa, aká moja sexualita môže byť, ale nikdy som sa nečudoval, či je prijateľná alebo nie. Pre mňa je to vzdy otázka nájdenia správnej osoby. Jediná morálna zápletka v sexe je, či je to dovolené alebo nie. V každom prípade, kto sa skutočne trápi, či som gay alebo hetero? A aj keby ľudia vedeli, čo robievam, myslía si, žeby niekto z nich mal šancu ma položiť (fucking me)?"
A je tu opäť, tá dvojzmyselnosť. Kľúč k George Michaelovi. Ak to vôbec kľúč je. Teplý, hetero, tvrdý, senzibilný, otvorený, uzavretý - všetko naraz a nikdy nie dosažiteľný. George Michael sa sám sebe páči v tejto premenlivej hre. A ďakuje jej za svoj úspech: "To isté, čo každého primä k tomu, aby ku mne vzhliadol, keď vojdem do reštaurácie, to isté poháňa aj moju kariéru. Určitá zmes fascinácie a nedosažiteľnosti. V skutočnosti nemám svoju slávu veľmi rád, enormne obmedzuje môj život. Nerobím nič z toho, čo robia normálni ľudia. Napríklad, len sotva výjdem sám na ulicu. To je tá cena za moju úžasnú kariéru. A," dodáva, "za toľké peniaze." Jeho 60 miliónov predaných platní ho robí finančne nezávislým. "Ale človek sa diví, ako rýchlo sa peniaze dajú minúť. Väčšina ľudí, ktorých poznám, nemá veľa peňazí. A tak sa stane, že občas vypomôžem. Na druhej strane mám domy v Londýne, L.A. a St. Tropez, ktoré sú však dohromady asi tak veľké ako jeden priemerný dom niektorej pophviezdy. Nehovorím to, aby som sa chválil so svojou sporovlivosťou. Ale môj život neodzrkadluje počet mojich predaných platní."
Vraví sa, nadhodím, že vydáva veľa peňazí na dobročinné účely. Aby upokojil svoje svedomie? "Dávam skutočne veľa, ale môžem si to dovoliť beztoho, aby som obmedzil svoj životný štýl. Kto chce môže povedať, že robím dobro, lebo ma to nebolí. Kope ľudí je z toho na zvracanie." Pre jednu vec by bol dokonca schopný dať ešte viac. A to zrovna pre štát. Ale, len keď bude v Anglicku vládnuť strana labouristov. George Michael, multimilionár, chameleón popu, zaprisahaný hedonista, a zrovna prívrženec strany robotníkov? "Správne. Hneval by som sa, musieť platiť 50% daní konzervatívcom. Ale labouristom zaplatím rád aj 60%. Ako ich poznám, vyrúbia dokonca aj samostanú daň Georga Michaela. S tým však nemám problémy."
Vonku sa pomaly stmieva. Čaj chutí tprko a kyslo. Tri hodiny s Georgom Michaelom. Smrť, sex, peniaze. Všetko je povedané. Takmer všetko. Kým sa opäť spustíme do kožených sedadiel jeho Jaguára, kým George pôjde do štúdia plný energie bude pracovať na nových piesňach, zostáva vysvetliť už len jedno: Ako prišlo k tomu nešťastiu s toaletou? George Michael sa ku mne otočí, pozrie figliarsky a povie: "Príliš silno čistené." A pritom sa smeje ako malé dieťa. Sloboda je dobrý pocit.